aromânii - limbă fără o națiune, un popor fără țară / o arumunoch – jazyk bez národa,...

7/29/2019 Aromnii - limb fr o naiune, un popor fr ar / O Arumunoch jazyk bez nroda, nrod bez vlasti - Jaromir Novak

1/8

O Arumunoch jazyk bez nroda, nrod bez vlasti

Termn arumun ako prv pouil nemeck lingvistaGustav Weigand. Medzi historikmi a lingvistami sarchlo udomcnil, je dos podobn stm, ako si

Arumuni z Macednska (kde dodnes prevaj)hovoria: Armni. Hovoria romnskou reou, ktorpochdza z vulgrnej, ie udovej latininy a jedajne jednm zo 4 dialektov protorumuniny. Ichexistencia je historickm dkazom dvetiscronejkontinuity tohto etnika na Balknskom polostrove ajnapriek vlnm slavizcie, pogrovania, osmanskejislamizcie asocilneho tlaku. Pretrvali, preilia zanechali vrazn pea v krajine a vinovomnrode, kde ili.

Arumuni. Nemli si s Meglenorumunmi iIstrorumunmi! Sami si

hovoriaArmnialeboRmni. PorumunskyAromni aleboMacedoromni(Makedorumuni). Vaka Slovanom maj u po stroiauniverzlne pomenovanieValasi(Vlachovia, Vlai o sa v stredoveku tkalo aj Rumunov!).Maaria Srbi ich prezvaliTsintsari(vraj vaka astej frekvencii slabk tse- tsi-, ktor nahradili latinsk ce-,ci-). V Grcku im hovoriaBlaxoi(valasi), ale prischol im tam aj nzovKutsovlahos, ie Kriv aleboMal Valasi o ich malo rozliova odMavrovlachov (aleboMorlakov) spoza Dunaja, ktor migrovaliku brehom Dalmcie. V iernej Hore im hovoriaMorovlachovia, as Turkov a Albncov ichvolala obani, o nie je ni in ako tureck vraz pre pastierov oviec (po naom valasi).Rozchod s rumuninouAj po rozpade Rmskej re pvodn trcko-ilrske obyvatestvo na zem Balknu zostalo silnelatinizovan, romanizovan. Zvyky romanizcie cti dodnes na sever od Dunaja (bval Dcia) vovzniku rumunskho nroda a na juh od Dunaja pretrvvanm romnskych lingvistickchostrovov. Tam sa potomkom Rma nepodarilo kontituova sa do ucelenho nroda attnosti. HociVlasi (Arumuni) mali u vstredoveku svoje krovstv (na severe dnenho Grcka) ajeden faistickpokus o ttnos poas II. svetovej vojny.Masov usadzovanie Slovanov june od Dunaja geograficky rozdelilo dve vek skupiny vchodnhoprotoromnskeho jazyka a tak sa po stroia severn a jun vetva romnsky hovoriacehoobyvatestva vyvjali oddelene. Meme to nazva aj rozchod arumuninys rumuninou (dko-rumuninou). Rumunina sa viac vyvjala pod vplyvom eurpskej - nemeckej, maarskej a neskrfranczskej kultry - a pod vplyvom slovanskej pravoslvnej liturgie. A jazyk Arumunov, ktor previnu sveta zostvaj neznmym etnikom, vstrebal do seba pozostalosti byzantskej civilizcie,mnoh albnske prvky, star macedoslovansk vrazy, bulharsk slov a mnostvo importov zgrtiny, ku ktorej forme pravoslvia sa Arumuni hlsia.

Nieo z histriePrv historick zmienky o romnsky hovoriacom etniku june od Dunaja pochdzaj od Byzantncov.Ako in? Theopanes a Theophylact Simocatta v roku 579 zaznamenali, e Vlai sprevdzalibyzantsk vojsko na jeho pochode proti Avarom na zem dnenho Bulharska. Neskoria zmienkaje z roku 976 keKedrenos pe ovrade Dvida, brata bulharskho cra Samuela vrahmi bolinejak vlask nomdi.Byzantsk princezn Anna Komnena v kronike z roku 1094 spomna ako Vlaipomhali prejs cez balknske priesmyky kumnskym hordm. O polstoroie neskr (1166) jezachyten daj, e byzantsk cisr Manuel I. Komnen vytvoril z Vlachov vojsko, ktor bojovalo protiMaarom. V roku 1186 bol Balkn poznaen povstanm bratov Petra a Asena, ktor sa vzbrili protibyzantskm daniam a zaloili II. Bulharsk cisrstvo. Nebolo a tak isto etnicky bulharsk,sprvnejie by bolo hovori o bulharsko-vlaskom ttnom tvare (na juhu Bulharska a okolo Solna).A mono aj s prmesou kumnskej krvi... Doloen vak je, e Arumuni vytvorili v obdob 10. a 12.

storoia vlastnnezvisl ttiky! Ovea skr ako tak urobili ich bratia Rumuni severne od Dunaja(vi zaiatok 14. storoia - Basarab ntemeitorul).

Zemepisn lokalizcia arumunskho etnika - zelen farba. Navodnej fotke - tradin udov svadobn kroj Arumunov.


2/8

Kroniky hovoria o troch alebo tyroch ttoch (10. a 12. storoie), priom najvznamnejiebolo Vek Valasko alebo Teslske Valasko(po grcky: - Megale Vlachia). Tentotvar jestvoval v 12. a 13.storo a pokrval zemie grcke Teslska, centrlnu as pohoria Pindus aasti dneenho Macednska. Okrem neho sa ete spomnajMal Valaskov Etlii - hornatomsevere Grcka,Horn Valasko(Anovlahia)v horch Epiru e eteMal Biele Valasko. PrinceznAna Komnena je prvm znmym kronikrom, ktor psal oprtomnosti Arumunov vteslskychhorch akronikrBenjamn z Tudelyv 12. storo o Vekom Valasku napsal:Nikto sa nemevyplha do hr a bojova proti nim a nijak kr neme nad nimi vldnu.Po dobytKontantnopola kriiakmi v roku 1204 Vek Valasko bolo na krtky as zalenen do Epirskhodespottu, ale Arumuni si rchlo vydobili nezvislos. Avak po pde Kontannopolav roku 1453, ke na dlh as (do r. 1922) vtomto kte sveta nastala nadvldaOsmanl Imparatorluu,aj Arumuni museli skloni hlavu. Traduje sa, e ovie stda Arumunov po stroia tvorilipotravinrsku zkladu tureckej armdy. Ale prve vaka Turkom dostali Arumuni historick ancuna zachovanie identity. Stalo sa tak23. mja 1905, ke sultn Abdul Hamid II. vydal iradea(dekrt),ktorm okrem Grkov uznal Vlachov (Arumunov) ako samostan etnikum v rmci Osmanskej re.Dekrt im priznval prvo na arumunsk koly a vlastn kostoly. Neteili sa dlho. O tieto prva prilipo ukonen balknskych vojen (1913), ke dolo k rozdeleniu Macednska. Kapitolou samou osebe

je tzv. Principt z Pindu - za podpory faistickho Talianska v roku 1941 umelo vytvoren tvaretnickch Arumunov na severe Grcka, ktor sa od zaiatku formoval ako kontitun monarchia amal by dkou v chrbte Grkom.Z dnenej histrie treba spomenOdporanie . 1333/1997 Parlamentnho zhromadenia RadyEurpy tkajce sa arumunskej kultry a jazyka. Medzi nami dievatami, je toto odporaniepre balknske krajiny myslen hlavne na adresu Grcka, ktor ho aj skritizovalo. Grci toti akosinepripaj existenciuinch etnk na svojom zem.O Arumunoch hovoria iba ako oromanizovanch Grkoch.Arumuni dnes23. mj je Nrodn de Arumunov z celho sveta. Ich poet sa odhaduje na jeden a dvamiliny. Ich diaspra bola a je iroko roztrsen, od Balknu, cez Rumunsko, stredna zpadn Eurpu a po Ameriku aAustrliu. ij predovetkm vo svojom domovskom

prostred, ktor dnes pokrva Grcko, Macednsko, Albnsko aBulharsko, potom etev Rumunsku a Srbsku. V Grcku(niekoko stotisc Arumunov), kde maj aj svoju politickstranu sa rozdeuj na tri kategrie:Gramuteni aPindeni (hovoria si Armni)aFararoti(nazvaj sa Rmni alebo Remeni). Grci im hovoria Blaxoi (Valasi). Jedinoukrajinou, ktor ich uznva ako nrodnostn meninu jeMacednsko (cca. 20 000 ud), majtam zstupcu v parlamente, prvo rozvja svoju identitu (etnick, lingvistick, cirkevn) a shdam jedinou meninou, ktor podporuje celistvos ttu.V Albnsku je ich asi 80 000,najmasovejie s zdruen okolo mesta Korce, ale nezabdaj, e Moscopole bolo ichhlavnm duchovnm a obchodnm centrom.V Bulharsku Arumuni (okolo 80 000) nemajtatt nrodnostnej meniny, zostvaj izolovan v juhozpadnch horch a stle nie svnman ako jedno etnikum pri staniach udu s zbytonsepartne kolnky preKucovlachov, Tsintsarov a Arumunov... V Srbsku(vrtane Kosova a Metohije) donedvna tatistikyhovorili o 15 000 Tsintsaroch, ale ide skr iba o potomkov Arumunov...V Rumunsku, ktor sa vminulosti pre mnohch Arumunov stalo bu vlasou alebo macochou (ke ich vnmaj iba ako istdruh Rumunov), je ich vye 26000, najm v Dobrudi pri iernom mori, a u tri roky sa snaia opriznanie tattu nrodnostnej meniny, o by znamenalo vlastn koly (ttom dotovan) a ajzstupcu v parlamente.Aj napriek tomu, e v poslednch desaroiach sa ich snahy o zviditenenie a boj za vlastn prvazintenzvuje, Arumuni nemaj jasne definovan tatt na Balkne. Ich jedin univerzita je v Solne,ale v tte, ktor neuznva ich nrodnos. V Albnsku a Macednsku a vlastne aj v Rumunsku (kde sarchlo asimiluj!), kde by to situcia dovoovala, nemaj vlastn vyuovanie v kolch (v Rumunskuiba opcionlne), nehovoriach u o vlastnej tlai i televznych staniciach. D sa poveda, e Arumuni

s na tom horie ako Kurdi. Maj svoj jazyk, ale nie povedomie nroda. A ak by aj sme si aj vedeli tenpastiersky (cezhranin) nrod domyslie, bude to navdy nrod bez vlasti.Hranice v Eurpe uprekresova nejde a ani netreba.Iba ak vznikne precedens Kosovo... Mono je ancou Arumunov do
http://ro.wikipedia.org/w/index.php?title=Benjamin_din_Tudela&action=edithttp://ro.wikipedia.org/w/index.php?title=Benjamin_din_Tudela&action=edithttp://ro.wikipedia.org/w/index.php?title=Benjamin_din_Tudela&action=edithttp://ro.wikipedia.org/w/index.php?title=Benjamin_din_Tudela&action=edit


3/8

budcnosti Eurpska nia. V ktorej nrodn hranice u nehraj tak vznam, kde sa podporujreginy a nrodnostn pecifik. A von pohyb osb. Tak vlastn ich pastierskym predkom...

P.S.

Ak vs tto tma zaujala, v alm blogu sa dotate o maj Arumuni spolon sTrenianskymi kpemi alebo prvou modernou olympidou, ktorch slvnych Arumnov

poznte, o m s nimi spolon budapetiansky Lncz-hd alebo mesto Mikovec...

O Arumunoch II. - Armanlu nu chiare

o m spolon Gheorghe Hagi s Matkou Terezou?

// A Herbert von Karajan s kandidtom naprezidenta USA? // Arumunsk stopa vTrenianskych kpeoch // Kto financoval stavbumosta Lncz-hd v Budapeti? // Sponzori prvejmodernej olympidy.

Somprekvapen. Vysokm zujmomitateov o Arumunov (veraj blogOArumunochjazyk bez nroda, nrod bezvlasti). A som tie prekvapen, kokoznmych ud m arumunsk korene. O

najvom rumunskom futbalistovi vetkchias som to vedel.Gheorghe Hagi sasvojim macednskym, presnejiemacedorumunskm (in vraz prearumunsk) pvodom nikdy netajil. Pochdza zDobrude, o je zemie medzi Dunajom a iernym morom. Tam sa po balknskychvojnchsahovali (a boli sahovan) Macedorumuni. Rumunsk kr Carol II. nimi nsilnezaudovalCadrilaterokresy Durostor a Caliacra, cp Bulharska smerom ku Varne (ak stetam boli pri mori, zmok Balikvystavala rumunsk krovsk rodina). Ke si tam nastavalidomy a obrobili polia, museli sa vrti sp do Dobrude, lebo Cadrilater po II. svetovej vojne

pripadol Bulharsku. Hagi dal svojim deom star arumunsk men (grcky vplyv) Iannis a

Kira. A Matka Tereza? O jej pvode som tie blogoval - O najznmejej Arumunke sveta.Agnes Gonda Bojadiu -, tak nebudem dvakrt klopa na tie ist dvere. A potom jetu Herbert von Karajan. Svetoznmy hudobn skladate a rodk zGrcka, ale Grci taktne

pomlia, e m pvod u Vlachov zKozani. Arumunskch predkov, po matke, m aj bvalkandidt na prezidenta USA aguvernr z Massachussetts Michael Dukakis. A zostamev USA. Rodiia gymnastkyDominique Moceanu, lenkeUS National Gymnastics Team stie Macedorumuni.Who is who...Ale hojne zastpen s najm na Balkne - v kultre, politike, ekonomike. Tieto men asinepoznte:Fatos Nano, bval albnsky premir;Evangelos Averoff,bval grckyminister a lder New Democratic Party;Alexander Papagos, generl, ktor velil grckej

armde poas II. svetovej a bval premir; Ioannis Kolettis, bval grcky premir, ktorvyhlsil nezvislos od Osmanskej re;Pitu Guli, macednsky revolucionr, vodca

Zappeion - na poes Arumuna, ktor oivil ducha olympidy. Navodnej fotke - Gheorghe Hagi, najslvnej rumunsk futbalista.Vlastne aj arumunsk!

net
http://en.wikipedia.org/wiki/Evangelos_Averoffhttp://en.wikipedia.org/wiki/Evangelos_Averoffhttp://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Papagoshttp://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Papagoshttp://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Papagoshttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioannis_Kolettishttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioannis_Kolettishttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioannis_Kolettishttp://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Papagoshttp://en.wikipedia.org/wiki/Evangelos_Averoff


4/8

protitureckho povstania (Kruevsk republika 1903), ktor sa povauje za momentformovania macednskej ttnosti je spomenut aj v macednskej hymne. Nieo zkultryalebo vedy? OK, ale hne na zaiatku upresujem, e Nikola Tesla nie je Arumun (ako sa tomono niekde dotate), ten m skr istrorumunsk korene (pr tisc Istrorumunov prevav chorvtskych horch okolo Monte Maggiorena Discovery beala ukka ich rei). Ale

arumunsk pvod mal srbsk matematikJovan Karamata, albnsky bsnikMitrush Kuteli,srbsk spisovateJovan Sterija Popovi, grcky litert George Zalokostas iToe Proeski,macednsky spevk (astnk Eurovision Song Contest v roku 2004). A ak by som malspomen vznam arumunskch politickch, cirkevnch aliterrnych dejateov na dejinyRumunska, dva blogy by nestaili. Len na ilustrciu, Sedmohradsko bez Andreia agunu,arcibiskupa arumunskho pvodu by bolo mono menej rumunsk. Bol aktvne zapojen dohnutia v merusmych rokoch a Rumunom v Sedmohradsku (popri Maaroch, Nemcocha Sikuloch) vybojoval vo Viedni nrodn identitu. Zaslil sa o vznik prvej samostatnej

pravoslvnej rumunskej cirkvi azaloilo okolo 400 cirkevnch kl...Sina a in meceniAk ste boli v Trenianskych kpeoch anavtvili ste srnat Hammam vmaorskom tle,

mono ste sa dopouli, e kpele za svoju slvu vaia viedenskmu finannkovi a barnoviJurajovi Sinovi, ktor ich vroku 1835 kpil od tefana Illeshzyho a jeho potmkovianasledujcich viac ako 100 rokov kpele zveaovali. Jeho neposlovenen meno

je SimeonGheorghe Sina (Sinas v grckej verzii), narodil sa vMoskopole (Albnsko), il voViedni, Budapeti a Alexandrii a bol to jeden z najbohatch muov 19. storoia. Grcko iMaarsko mu zvekej miery vaia za to, e sa formovali ako modern, vyspel tty.Prispel kzaloeniu Maarskej verovej spolonosti aMaarskej posiovacej spolonosti,finanne podporoval vstavbu elezninch ciest vUhorsku, zveaovanie rienej dopravy,zlepovania agrrnych praktk, podporovalzlepovanie vyuovacieho systmu, zasponzoroval

Nrodn mzeum vBudapeti, prispel na detsk nemocnicu ain lekrske centr, detskdomovy, stav pre nevidiacich, Obchodn akadmiu, konzervatrium, hasisk dom,

Nrodn kasno, anajm, najm, najm na vstavbu palcaMaarskej akadmie vied! Vadeje spomnan ako ich zakladate. Vroku 1842 dal znan lve na vstavbu najkrajiehomosta v Budapeti reazovho Lncz-hd. akovn plaketa je na budnskom pilieri.Klebetilo sa, e je najbohatm Eurpanom, hne po ruskom crovi,a e sa vyrovnRotschildovcom. Mal dokonca honosn dom pri Cannale Grande vBentkach... Podobnerozhadzovan bol aj vGrcku (tam ho povauj za Grka), kde prispel navstavbu atnskeho observatria aAtnskej akadmie. Grcko za odmenu urobilo z nehodiplomata s misiou vo Viedni, Berlne iMnchove. Za vlastn kupoval rumunsk knihy (priabsencii arumunskch) azasielal ich arumunskej mldei do dedn vo svojom rodisku. Bol tonadnrodne zameran Eurpan! Je to osobnos hodn hlbieho,historickho a socio-

kultrneho preskmania. Mono sa niekto njde. Trebrs na diplomovku!Jeho syn Simon Sina, ktor il v Budapeti pokraoval votcovch stopch (tedr donorbudapetianskej akadmie, atnskej akadmie apravoslvnej katedrle vAtnach, atd.).Okrem Sinovcov sa takto prejavovali aj in vplyvn abohat arumunsk rody:

bratia Yanaki a Milton Manakisovci, priekopnci balknskeho filmu a fotografie;GeorgeStavrou, Vlach zIoanniny, zakladate Nrodnej banky Grcka; oteca syn Stergios a Nikolaos Dumbovci(Doumbas po grcky), Arumuni z Vlasti na severeGrcka. Stergios bol spoluzakladateom adonorom Nrodnej kninice (jeden z troch divovsasnej grckej architektry), Nikolaos il apsobil ako mecen vAtench a vo Viedni,kde financoval znmych hudobnkov, ktor tam psobili - Franz Peter Schubert, JohannStrauss a in. Je sponzorom znmej koncertnej sieneMusikvereinvo Viedni. Na jeho poes

bola zloen skladbaThe Dumba Marsch. Medzi vplyvnch mecenov patrila ajrodina Darvari a Mocioniboli to nielen znmi rakski bankri, ale aj filantropi.
http://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Karamatahttp://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Karamatahttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Mitrush_Kuteli&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Sterija_Popovi%C3%84%E2%80%A1http://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Sterija_Popovi%C3%84%E2%80%A1http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Zalokostas&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/To%C3%85%C2%A1e_Proeskihttp://en.wikipedia.org/wiki/To%C3%85%C2%A1e_Proeskihttp://en.wikipedia.org/wiki/To%C3%85%C2%A1e_Proeskihttp://en.wikipedia.org/wiki/Manakis_brothershttp://en.wikipedia.org/wiki/Manakis_brothershttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioanninahttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioanninahttp://en.wikipedia.org/wiki/Franz_Peter_Schuberthttp://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Strausshttp://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Strausshttp://en.wikipedia.org/wiki/Musikvereinhttp://en.wikipedia.org/wiki/Musikvereinhttp://en.wikipedia.org/wiki/Musikvereinhttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Dumba_Marsch&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Dumba_Marsch&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Dumba_Marsch&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Musikvereinhttp://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Strausshttp://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Strausshttp://en.wikipedia.org/wiki/Franz_Peter_Schuberthttp://en.wikipedia.org/wiki/Ioanninahttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Stavrou&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Manakis_brothershttp://en.wikipedia.org/wiki/To%C3%85%C2%A1e_Proeskihttp://en.wikipedia.org/w/index.php?title=George_Zalokostas&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Sterija_Popovi%C3%84%E2%80%A1http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Mitrush_Kuteli&action=edithttp://en.wikipedia.org/wiki/Jovan_Karamata


5/8

Oivenie olympijskch kruhovEvanghelie Zappa (Evangelos Zappas po grcky) je zas oniom inom o porte. Arumunz dediny Lampobo (Albnsko) najskr bojoval proti Turkom ako dstojnk grckej armdy,

potom na juhu Rumunska v okrese Ialomia nahonobil majetok (skupoval a zveaovalkltorn pozemky) au ako vek boh prispel kmodernizcii ponohospodrstva,

podporoval kultrne aktivity, nadcie, vydvanie knh aasopisov. Nebol pravdae jedin,ale Grcko, avlastne cel svet mu va za oivenie ducha olympid!Tri s jeho zsluhyv tomto smere: rozrenie podujatia znovembra 1859 na celonrodn, panhelenistickcharakter, urenie pravidelnosti (kad tyri roky) audelenie prvlastku olympijskportovm hrm, ktor presadil, aby sa konali vAtnach. Nm podporovan portov zpasy

boli sprevdzan aj kultrnymi akciami avstavami a konali sa v rokoch 1859, 1870, 1875,1888 a 1889. Vaka nemu, a potom Coubertinovi (1896) sa nie Olympia, ale Atny stalinovm medznkom vhistrii portu. Ctiac, e sa bli jeho koniec, Zappa v testamenterozkzal postavi budovu venovan portovej mylienke. U sa jej nedoil. Zomrel v roku1865, grcka vlda vydala rozhodnutie v roku 1869 aZappeionbol dokonen o 5 rokovneskr, hoci oficilna inaugurcia bola a voktbri 1888. Na olympide v roku 1906

Zappeion poslil ako olympijsk dedina. V roku 1981 v om Grci podpsali dokumento vstupe do E. Zappa, ktor m sochu naavo od vchodu sa na onom svete urite vyteuje.Eurpski idiaAj napriek mecenom, vedcom, umelcom,dejateom a hrdinom, ve oslobodzovacie boje

proti Turkom v Grcku (elefteria), Albnsku aMacednsku s pln padlch Arumunov, totoetnikum poznalo skr prkoria ako rados. V Grcku poas diktatry Joannisa Metaxasa(medzivojnov obdobie) Arumunom hrozilo pokuta ak sa rozprvali na ulici vmaterine. Aak ilo oskupinku viac ako troch ud, dokonca vzenie. Vostatnch balknskych ttoch,Arumuni dostali na frak poas komunistickch reimov a ani dnesokrem Macednska nie s uznanou nrodnostnou meninou so vetkmi politickmi akultrnymi prvami.Apritom okolo roku 1700 boli na vsln balknskych dejn.Moskopole(Albnsko) bolov tomto ase najvm balknskym mestom a vznamnm kultrnym centrom - fungovalatu Academia Moscopolitana,prv vyie vzdelvanie na Balkne, tlaili sa knihy adajne aj

prv balknska periodick tla, hoci prv Biblia varumunine uzrela svetlo sveta a v 19.storo. Aprv gramatika makedorumuniny (na bze latinky) v roku 1813 vo Viedni. Boloto vznamn obchodn stredisko Arumunov. Okrem MoskopoleArnauti aleboArvantovlahi,ako albnskych Arumunov nazvali Grci, pokojne bok po boku sAlbncami obvali irok

priestranstv okolomiest ako Tirana, Pritina (Kosovo!), Durres, Berat, Kavaia, at. Dnesmaj Arumuni vAlbsnku iba jeden fungujci kostol vo svojom jazyku v meste Korce.Je zaujmav, e mnoh ztch, ktor uli pred Turkami (t mesto zniili v roku 1788) a ulialeko, a na sever Uhorska, na Moskopole ako nzov nezabudli, ke si za svoj nov domov

vybrali podobne znejcu lokalitu: Miskolc. Uli najm t bohat, kupci, avaka nim, ichpeniazom a irokm kontaktom Mikovec dostal nov rozmach dnes je to tretie najviemesto Maarska.U v18. storo arumunsk obchodnci vytvrali rozvetven obchodn siete tzv. obchodnmacednske agentry -, a v mnohch smeroch mali monopol na niektor komodity. Aj preto,sa obas onich hovorilo ako o eurpskych idoch- hoci boli pravoslvni kresania, ale bolizrove aj ikovn obchodnci. Mali siln vplyv vTerste (mesto im va za vea) a Zemune,kde cel obchod medzi Rakskom aTureckom (dvoma rznymi svetmi) bol vlune pod ichtaktovkou. Srbsk historik Duan Popovi dokonca tvrd, e Arumuni svojimi bohatmiobchodnmi aktivitami avplyvom zrodili modern srbsk buroziu. Ist je, e zaviedlifunkn potov systm na Balkne aboli tedrmi bankrmi Raksko-Uhorskej re.


6/8

Pre ma je zhadou, e som o tomto etniku ajazyku dlho ni nevedel. Nie s vuebniciachdejn, netoia sa onich filmy, s v tieni alebo celkom splvaj svinovm etnikom okolonich. Arumuni s veobecne mlo znmou veliinou. Akoby juhodunajskch Vlachovobostierala aksi opona hmly anezujmu. Dnes s roztrsen vo viacerch ttoch s jasnezadefinovanmi hranicami, ich mlde sa bez kl anajm bez modernch dorozumievacch

prostriedkov vo vlastnom jazyku, v angrapsearea armaneasca (TV, knihy, tla, internet)rchlo asimiluje vo vinovom prostred. Najm tom urbnnom. i u doma alebo na Zpade(siln komunity v Nemecku, USA, Franczsku...). Aproblmom je aj to, e Arumuni nemajujednoten, spolon pravopis. Ani to sn nejde, ke t z Grcka pu grckou abecedoua ostatn latinkou.

Na zaiatku ich genzy to boli najm pastieri oviec smigranm spsobom ivota, ktor saoraz astejie utiekali do hr. Neskr sa znich stali ikovn obchodnci, ktor nevhali da

peniaze aj na in ely ako je iba zveaovanie kapitlu avame im za vea krsnychbudov a inch kultrnych odkazov. Ao dnes? Ak tromfy musia zvoli? Aby pretrvali, abysa na nich nezabudlo? Aby zostalo pravdiv ich star prslovie (v arumunine):Armanlu nuchiare.Arumun nezahynie.

Berte toto vetko ako mj skromn,neucelen aneodborn historick vklad kprezentciitohto neznmeho etnika slovenskmu publiku. Azrove ajako moje vyjadrenie cty, evydrali. Aj napriek nepriazni osudu ahistrie, napriek vetkmu. V tomto s si dos podobnso Slovkmi.

* * *

Prklad arumunskho jazyka(modernejia forma):Cu tuti c armnamea shi-azburashti limba tu Peninsula Balcanic di pisti 2000 di anji

shi cu tuti c tricur 170 di anji di cndu anvitsatlu armnu M.Boiagi adra reguli (normi)buni tr scriarea a limbljei a noastri makedo-latini, noi nu avemu un ortografii unitardi cari s-tsn tuts atselji tsi angrapsescu armneashti.*

* preklad (J. Novak):...my nemme spolon pravopis, ktorho by sa drali vetci t,

ktor hovoria arumunsky.


7/8


8/8

vetvy na Balkne, na juh od Dunaja. Nicolae Boiagiu bol znmym exponentom arumunskejkomunity, pochdzal z Moscopole v dnenom juhovchodnom Albnsku (Voskopoj), ktor

bolo v 18. storo najvm kultrnym aobchodnm strediskom Arumunov. Tu podavetkho uzrela svetlo sveta prv tla na Balkne amono by Arumuni neupadli dozabudnutia, ak by Ali paa v roku 1788 toto mesto nezniil. V ase, ke sa mal Agnes

narodila, na Balkne boli siln protiosmansk hnutia ajej otec bol politicky aktvny,angaoval sa v odboji. Za neobjasnench okolnost zomrel kladnou rukou vrahov ke mala8 rokov (7 a 10) aodvtedy sa vchovy Agnes ajej dvoch starch srodencov (Lazara Agta) ujala matka, katolka albnskeho pvodu. V jednom z rumunskch zdrojov som sadotal, e a potom, po otcovej smrti, mal Agnes jej matka previedla na katolcku vieru, oznamen, e predtm (mono) bola pokrsten ako pravoslvna kresanka. Ist vak je, evaka matke sa u nejprejavil hlbok cit pre rmskokatolcku vieru, o navdy poznailo jejal ivot. Aneskr- vaka tomu aj ivoty tiscok alch ud.Ke sa jej vrozhovoroch ptali na to, akmi jazykmi rozprva, Matka Tereza odpovedala, enajskr varumunine, reou, ktor sa hovorilo unich doma,napsal vo svojej kniheKresanstvo Arumunov na Balkne Tanase Bujduveanu, arumunsk spisovate a publicista,

ktor sa narodil vSolne, il v Rumunsku apublikoval sriu knh oArumunoch. Ke v roku1980 navtvila Skopje a novinri sa jej ptali (u vtedy boli spory komu patr), akejnrodnosti vlastne je, i je Albnka, Macednka, Vlaka (ie Arumunka), Srbka alebo nieoin, ona, ktor nikdy nechcela rozprva osvojej minulosti, nala vemi diplomatickodpove: Ctim sa obiankou Skopje, mjho rodnho mesta, ale patrm celmu svetu (Ifeel as a citizen of Skopje, my born city, but I belonged to the world). Rok predtm jejudeliliNobelovu cenu za mier (za jej dobroinnos a poslanie) a ona, ako zakladatekarehonho rduKongregcia misionrok lskyu naozaj patrila celmu svetu.Hovorm to preto, lebo ak by sme si aj odmysleli jej nboensk ptos apln odovzdanie sacirkvi, stle je a bude iarivm prkladom pokory, skromnosti aochoty pomha druhm. Ajnapriek viacerm kritickm ohlasom na jej innos (nvteva uhaitskho dikttora Duvaliera,zl vybavenos liekmi, prstrojmi aslab jedlo vjej indickch nemocniciach, prijatievysokch sm peaz od podvodnkov, at.), Matka Tereza zostane aj v dui inovercov(nekatolkov) atch neveriacich symbolom omilovan blneho svojho. A to je dobre.Aj vroky, kde neveleb Boha, maj hlbok zmysel aobsahuj vek kus bolestivej pravdy.O ns, onaom svete plnom chudoby, bolesti a biedy. m chcem naznai e tto drobnena ani zaleka nepatr iba (jednej) cirkvi,lebo ako sama povedala, patr celmu svetu.

Kalkatunjde na celom svete. Potrebuje na to len oi.Musmprizna, e sa mi vemipiapsy. Ale nememznies, ke pes zabermiestodieau.Chudobu sme stvorili my, nie Boh, ja a ty - namsebectvom.Ke tuvidmtokoprebytku, ctim vo vntrihnev. Neschvaujem ho v sebe, ale je to nieo, sm si nepomete po tom, o ste videliEtipiu. (OSN, Washington 1984)

P.S.A ak by vs zaujmalo kto s vlastne t zhadn Arumuni, prosm, stavte sa v mojomnajbliom blogu.
http://sk.wikiquote.org/wiki/Kalkatahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Kalkatahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Priznaniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Priznaniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Priznaniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/P%C3%83%C2%A1%C3%84%C2%8Di%C3%85%C2%A5_sahttp://sk.wikiquote.org/wiki/P%C3%83%C2%A1%C3%84%C2%8Di%C3%85%C2%A5_sahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Peshttp://sk.wikiquote.org/wiki/Peshttp://sk.wikiquote.org/wiki/Peshttp://sk.wikiquote.org/wiki/Zn%C3%83%C2%A1%C3%85%C2%A1aniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Zn%C3%83%C2%A1%C3%85%C2%A1aniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Zn%C3%83%C2%A1%C3%85%C2%A1aniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Die%C3%85%C2%A5ahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Die%C3%85%C2%A5ahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Die%C3%85%C2%A5ahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Sebectvohttp://sk.wikiquote.org/wiki/Sebectvohttp://sk.wikiquote.org/wiki/Sebectvohttp://sk.wikiquote.org/wiki/Vidie%C3%85%C2%A5http://sk.wikiquote.org/wiki/Vidie%C3%85%C2%A5http://sk.wikiquote.org/wiki/Vidie%C3%85%C2%A5http://sk.wikiquote.org/wiki/Prebytokhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Prebytokhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Prebytokhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Hnevhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Hnevhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Hnevhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Eti%C3%83%C2%B3piahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Eti%C3%83%C2%B3piahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Eti%C3%83%C2%B3piahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Eti%C3%83%C2%B3piahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Hnevhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Prebytokhttp://sk.wikiquote.org/wiki/Vidie%C3%85%C2%A5http://sk.wikiquote.org/wiki/Sebectvohttp://sk.wikiquote.org/wiki/Die%C3%85%C2%A5ahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Zn%C3%83%C2%A1%C3%85%C2%A1aniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Peshttp://sk.wikiquote.org/wiki/P%C3%83%C2%A1%C3%84%C2%8Di%C3%85%C2%A5_sahttp://sk.wikiquote.org/wiki/Priznaniehttp://sk.wikiquote.org/wiki/Kalkata

aromânii - limbă fără o națiune, un popor fără țară / o arumunoch – jazyk bez národa,...

Documents